Systém triedeného zberu dokáže zachytiť čoraz viac odpadu, ktorý by inak skončil v čiernych kontajneroch. V roku 2025 bolo na slovenský trh uvedených spolu 527 230 ton obalov a neobalových výrobkov a prostredníctvom triedeného zberu sa vyzbieralo 290 153 ton odpadu. Množstvo výrobkov uvedených na trh tak zostáva dlhodobo na podobnej úrovni, no množstvo vyzbieraného odpadu  v porovnaní  napr. s rokom 2017 sa  zvýšilo o viac ako tretinu (34 %). (zdroj: NATUR-PACK)

Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v  mestách a obciach.

Pozitívnou správou je aj to, že vyzbieraný odpad sa ďalej zhodnocuje, či už recykláciou alebo energetickým zhodnotením. Recyklácia vyzbieraných odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obciach dosiahla 76,1 % a celkové zhodnotenie je na úrovni 91,8 %. Väčšina odpadu sa tak vracia späť do obehu.

Kým v roku 2015 sa recyklovalo len 15 % odpadu, v roku 2023 to bolo už viac ako 50 %. Slovensko tak má už dnes z veľkej časti naplnené ciele v recyklácii komunálneho odpadu stanovené Európskou úniou na rok 2030 a v recyklácii obalov patrí medzi najúspešnejšie krajiny EÚ.

Veľká časť odpadu stále končí v zmesovom odpade.

Aj napriek týmto výsledkom však časť odpadu stále končí v zmesovom odpade, teda v čiernych kontajneroch. Práve tento odpad je najdrahší na spracovanie. Končí na skládkach alebo v zariadeniach na energetické zhodnotenie a predstavuje najväčšiu záťaž pre rozpočty miest a obcí. „Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Podľa Gabriely Stachovej z KC OBALY((Koordinačného centra pre obaly a neobalové výrobky) je práve preto dôležité, aby odpadu v čiernom kontajneri končilo čo najmenej.

Dôležité je vedieť, že náklady na triedený zber a spracovanie obalov a neobalových výrobkov nenesú obyvatelia, ale financujú ho výrobcovia. Odpad z čiernych kontajnerov hradia mestá a obce zo svojich rozpočtov, teda z poplatkov od obyvateľov. Inými slovami, čím viac odpadu sa podarí vytriediť, tým menej ho skončí v čiernom kontajneri a tým menší je tlak na zvyšovanie poplatkov. Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov.